Peter Fabo
Fotograf
Milujem svetlo,
prchavé momenty zachytené v emulzii
Keď svetlo vniká oknom do kúpelne
a ty si holíš nohy
Často hľadám svetlo v noci
a ráno hasím bolesť,
keď svetlo stráca sa ti z očí
V papieri umotané svetlo,
zapalujem si ním slohy
Učím sa,
učím sa učiť,
študentov,
aj moje vlastné deti
Ostanú po nás fotky
Bude v nich všetko,
radosť aj bolesť,
tri bodky
Vo výklenkoch dúhy
Nezaprší a nezaprší,
ani náznak dúhy
Ako inak,
Môžu za to,
vždy tí druhí
Narážajú sudy,
nalievajú sudy,
vynášajú súdy
Je tu hluk a tma,
na miestach,
kde to smrdí
Desať hodín ráno,
nespím
Pod očami,
nerušte mi kruhy
Cudzie ruky
Lesklé fľaše,
cink o zuby
Zalievam si dušu,
utopím aj sľuby
Každým dúškom lepší
V mysli už mi leští
V obrazoch je mokrá,
louže po dešti
Keď prší,
aj dúha stojí v bahne
High, stále na dne
Pod očami kruhy,
všetky farby dúhy
Necítim si oči, úsmev,
lesknú sa mi zuby
Vo výkaloch dúhy
A teraz všetci refrén:
“Čo bolo včera
Dnes už neviém
Kašlem na báseň
Píšem pieseň
Čo bolo včera
Dnes už neviém
Dopisujem báseň
Dopisujem pieseň”
Fotografie pocházejí z autorské knihy Petera Faba Meno, mesto, zviera, vec z roku
2010