Situácia v MHD (práve som zažil v Prahe u Vojenské nemocnice). Na zastávke čakali na autobus stará babka podopierajúca sa o barlu, potom zhrbený dedo (nie sú spolu, obidvaja cez 70). A ja. Príde autobus, otvoria sa iba stredové dvere a tam je mladá mamička s kočiarom plus ešte drží druhé mimimo v náručí. Chce vystúpiť. Nastáva ale boj o moc, arogantná babka barlou zahradí dedovi cestu, že ona ide dnu prvá. Dedo nasrano frfle a tlačí sa na ňu, postrkuje ju do vnútra. Zdesená mamička zvnútra busu na nich slušným tónom: “Prosím Vás možem vystúpiť? Potrebujem…” Dôchodcovia nejavia žiadny záujem, bojujú naďalej medzi sebou kto bude prvý v buse. Keď už sú obidvaja vnútri (a začína boj kto si sadne na jedinú volnú sedačku v buse), dvere sa začnú zatvárať, mamička vnútri histericky kričí na šoféra že potrebuje vystúpiť. Ten ju ignoruje, robí sa že nepočuje. Ja stojím vonku a čumím na to divadlo, úplne som zabudol že som chcel vlastne nastúpiť. Než sa spamätám, autobus odchádza zo zastávky i s rukojemníčkou – mladou mamičkou s kočiarom s dvoma deťmi. Holt, bude musieť vystúpiť na nasledujúcej zastávke, asi o 1 km ďalej než potrebovala. Samozrejme pod podmienkou, že tam nebudú ďalší arogantní sebestrední zástupcovia najstaršej generácie, čo jej nedovolia vystúpiť a ísť svojou cestou… A mne v hlave vybuchuje jedno velké uvedomenie: PRESNE TAKTO TU PREBIEHAJÚ AJ VOLBY !

Martin